Rozhodol som sa napísať tento článok po tom, ako som si prečítal o úrovni anglického jazyka u študentov. Dúfam, že bude niekomu inšpiráciou 🙂

V tretej triede na základnej škole som mal moju prvú hodinu nemčiny. Tá sa so mnou ťahala až do konca základnej školy. Keďže som nebol jazyková trieda, učil som sa iba jeden jazyk. Nikdy som v tomto jazyku nijako neexceloval. Podľa známok som patril k priemeru, ale schopnosť rozumieť a rozprávať s domácimi bola na prepadnutie.

Pri výbere strednej školy som sa rozhodol pre Strednú priemyselnú školu v Trnave s odborom elektrotechnika. Bol som posledný ročník s jedným jazykom pred nariadením ministerstva o dvoch jazykoch. Ja som sa rozhodol pokračovať v nemčine. No môj odpor k nej iba narástol a postupne som sa nevedel učiť ani slovíčka. Okrem toho som nadobudol pocit, že som hlúpy na jazyky a nikdy sa žiaden nenaučím.

Trochu netradičný začiatok, keď v titulku je angličtina. Takže ako som sa dostal k angličtine, keď som taký predmet v škole nemal a myslel som si, že som hlúpy na jazyky?

Od detstva som rád pozerával filmy a seriály. Na základnej škole som vždy utekal domov, aby som nezmeškal ďalšiu epizódu. Na strednej to už nebolo možné, keďže som dochádzal. V prvom ročníku som vyskúšal učenie jazyka metódu Taxus Learning, ale tá ma dlho nebavila. No na začiatku knihy bola skvelá myšlienka, že materinský jazyk sa každý naučil bez slovníka a gramatiky. Spomenul som si na ňu až vo štvrtom roku štúdia na strednej, keď som sa rozhodol, že začnem všetko pozerať v anglickom jazyku. Začal som so seriálom „krok za krokom“ s českými titulkami. Musím sa priznať, že moje rozhodnutie sa mi spočiatku nepáčilo, pretože to bola strašná hatlanina. Okrem „yes“ a „no“ som nerozumel nič,  čo som neprečítal z titulkov. Ale z nejakého dôvodu som v tom pokračoval. Po pár týždňoch som to už bral normálne a po pol roku som oddeľoval kopec slovíčok. Schválne som napísal oddeľoval, lebo som nevedel čo väčšina z nich znamená. Videl som však zlepšenie, čo ma veľmi tešilo. Po maturite ma prijali na Ekonomickú univerzitu v Bratislave a na prvej prednáške prišli dvaja chalani a rozprávali niečo o tom, že na škole je organizácia AIESEC, kde sa dá prihlásiť a rozdali nám letáčiky. Bolo tam napísané, že sa môžem zlepšiť v marketingu, financiách a predaji a komunikácii. Tak som si povedal prečo nie a vyplnil som prihlášku. Po výberovom konaní a prišiel pohovor, na ktorom sa pýtali ako viem po anglicky. Povedal som, že niečo rozumiem a stále sa učím (z filmov :D). Bol som potom prekvapený, keď mi raz zavolala jedna baba a povedala, že ma prijali. Zároveň mi oznámila, že o týždeň bude víkendová konferencia v Brne a spýtala sa či môžem prísť.

Tak som prišiel. Moderátorka konferencie bola z Rumunska a hovorila po anglicky. A ja som takmer nič nerozumel. Našťastie boli v angličtine len plenárky (ranné a večerné stretnutia všetkých účastníkov). Tam mi začalo dávať zmysel, prečo som sa začal učiť angličtinu. Na takéto konfery som potom chodil 2-3 krát za semester a vždy bolo tej angličtiny viac. Na druhej prišiel prvý trápny moment, keď sa ma niekto spýtal otázku v angličtine, aj som rozumel, ale nevedel som mu odpovedať tak, aby to pochopil. Preto som si našiel anglické podcasty a prednášky a začal opakovať čo som zachytil. Jeden kamoš mi potom poradil, že pozná skvelú stránku, kde si môžem vziať kurz angličtiny zadarmo a interaktívnou formou ( www.usalearns.org ). Oproti škole to bolo zaujímavejšie a malo to dej. Preto som vždy chcel vedieť, čo bude nasledovať. Na začiatku každej lekcie sú slovíčka, ktoré sa v nej používajú. V prvej časti nájdeš ich vysvetlenia len obrázkovou formou. Pod ním je slovíčko napísané a možnosť vypočuť si výslovnosť. Ďalej už boli iba príbehy a testy. Tento spôsob ma bavil. Prešiel som si dva kurzy z troch. Rozšíril som si slovnú zásobu a začal trocha viac rozprávať.

Popri učení sa angličtiny zo stránky som stále pracoval v AIESEC. Kto túto organizáciu ešte nepozná, tak vďaka nej môžu študenti vycestovať na stáž, alebo vzdelávať sa na rôznych konferách. Aj k nám na Slovensko takto prichádzajú pracovať na rôznych projektoch. Občas som sa s nimi stretol a mal som možnosť pokecať si trocha v angličtine. Alebo písať som sa zasa naučil, keď som sa staral o stážistku. Veľa som používal slovník, aby som zistil ako sa tie slovíčka píšu. No šlo to. Zlepšoval som sa však pomaly.

Najväčší pokrok som urobil, keď som dostal príležitosť bývať 2 mesiace na intráku so stážistami. Keď som prišiel na izbu tak sa inak ako anglicky nedalo a presne to mi dalo najviac. Okrem toho, že som začal rozprávať plynulejšie, naučil som sa aj ako jednoducho niečo vysvetliť, keď nepoznám slovíčko.

Takto som zistil, že učenie je v skutočnosti zábava. Momentálne sa chystám vycestovať do zahraničia a potom chcem navštevovať konverzácie pre pokročilých. Verím, že ti článok niečo dal. Sám som zistil, že sa dá veľmi jednoducho naučiť akýkoľvek jazyk, keď prídeš do prostredia, kde sa používa. Ak nemáš možnosť vycestovať, tak si také prostredie vytvor. Na webe je kopec podcastov zadarmo. Môžeš pozerať zahraničnú televíziu, počúvať správy a podobne. A hlavne sa neboj hovoriť, keď nevieš. Druhí sa vždy snažia pochopiť a pomôžu ti. Keď som začínal rozprávať gramatiku som nevedel. Stále ju poriadne neviem, ale počúvaním som sa naučil, ako to má byť správne bez toho, aby som to vedel vysvetliť. A hlavne nezabudni, že ten kto vie jazyky má dvere otvorené 🙂

PS: chcem sa poďakovať Anastasii za jej trpezlivosť a ochotu mi vždy vysvetliť ako to má byť správne a tiež spolubývajúcim z intráku 🙂

Marek