Len nedávno som sa vrátil z pracovného pobytu v Škótsku, malej dedinky Ullapool. Ako mnohí mladí, aj ja som sa rozhodol ísť pracovať za hranice. Británia bola najdostupnejšia voľba, pretože hlavný dôvod vycestovania bola angličtina. Dostal som sa do úplne nového prostredia, čo mi prinieslo úplne nové skúsenosti čo by som inak doma nezažil. Zažil som tam kopec chvíľ kedy som si mohol povedať „toto je po prvý krát“ – prvý krát som letel, prvý krát som videl more, prvý krát ma nestrihala mama, prvý krát som mal platenú a dlhodobú prácu, prvý krát som som navštívil UK, prvý krát som si kúpil permanentku do posilky, prvý krát skúsil couch surfing, prvý krát som bol 3 mesiace sám ďaleko od všetkých čo poznám…

Čo ma hneď po príchode prekvapilo, bol škótsky prízvuk. Teda nebol som si istý či to je vlastne angličtina. Čakal som rozdiel, ale nie tak markantný. Začal som pracovať až po týždni ako night porter, čo ma ďalších troch týždňoch začínalo zabíjať. No našťastie prišiel nový a ja som sa dostal do reštaurácie ako čašník, čo ma bavilo a konečne som bol viac v kontakte s angličtinou. Občas som zaskakoval pri umývaní riadu, ale to nebolo nič zložité. Ťažko sa mi zvykalo, že okrem práce nemám skoro žiadne povinnosti a na začiatku som veľa pozeral seriály. Po čase som si však začal vytvárať rutiny, ktoré som sa snažil dodržiavať. Začal som navštevovať plaváreň, posilku a vytvoril som si na tom akúsi závislosť. Kúpil som svoju prvú anglickú knihu a tiež rozčítal životopis Arnolda Schwarzeneggera (veľmi zaujímavý príbeh). Občas som rozmýšľal nad tým čomu sa chcem venovať v budúcnosti alebo som pracoval na svojom e-shope (viac už onedlho). V sobotu bola v miestnom bare párty, takže nechýbal ani tzv. „social life“.

Po troch mesiacoch, pred tým ako som odišiel späť domov, som navštívil Londýn. Boli to iba 3 dni, ale videl som naživo všetky tie krásne miesta, ktoré som pred tým videl iba na fotkách, a aj o niečo viac. Keď som hľadal miesto na spanie, jedna kamoška mi poradila vyskúšať couch surfing. Veľa som o tom počul, ale nikdy neuvažoval, že tú službu využijem. Mal som strach spať u úplne neznámych ľudí, no uvedomil som si, že to isté si môžu myslieť aj oni. Nemal som čo stratiť a tak som napísal asi 20tim ľuďom. Pozitívnu odpoveď som dostal od jednej mladej rodinky s 1,5 ročným synčekom. Pri stretnutí som sa dozvedel, že mama je z Litvy a otec Poliak. Obaja boli nápomocný a poradili so všetkým, čo vedeli. Mali malý prenajatý domček so spálňou a kuchyňou s gaučom, kde som spal. Veľmi ma prekvapilo, že sa dokážu rozdeliť aj s tým málom čo majú. Nakoniec som bol rád, že som sa nerozhodol pre hostel a spoznal takých super ľudí.

301020131833
Výhľad na Londýn z Primerose Hill

 

Oxford Street s vianočnou výzdobou plná ľudí

V UK som zažil kopec skvelých chvíľ, ale aj ťažších. No troj-mesačné dobrodružstvo mi prinieslo to, čo by som inak doma nezažil. Zistil som, že chcem viac cestovať a spoznávať nové kultúry. Pochopil som, ako si mám budovať návyky a pár som si ich vytvoril. Ak rozmýšľaš nad niečim podobným, tak prestaň rozmýšľať a niečo preto urob 🙂