Niekedy je to naozaj jednoduché. Jedna otázka a riešenia sú na dosah viac, ako si niekedy myslíme.
Dnes som sa trochu zdržal v práci a plány na výlet do Viedne som stíhal len tak tak. Na stanicu som dorazil minútu pred odchodom vlaku. Bežal som dole po schodoch až na 4. nástupište. Samozrejme, že som si nestihol kúpiť lístok a nemal som pri sebe ani dostatočnú hotovosť na kúpu lístka vo vlaku.
Vyhľadal som sprievodcu, aby som sa spýtal, či môžem zaplatiť kartou. Na to som dostal odpoveď, že vo vlaku berú len hotovosť. Ešte som stíhal vystúpiť a počkať na ďalší vlak, alebo sa vrátiť domov. Ale to by som meškal na akciu. Spýtal som sa teda, či je nejaká možnosť ako túto situáciu vieme vyriešiť. Vysvetlil som, že by som nerád meškal, a potrebujem ísť týmto vlakom. Pán sprievodca ma poslal posadiť sa a lístok odo mňa nepýtal. Za to mu veľmi pekne ďakujem 🙂
Často naozaj stačí málo – vysvetliť situáciu a slušne sa spýtať, ako ju vieme vyriešiť.
P.S.: Cestou späť som sa stavil v stánku a spýtal sa, či mi mojich posledných 1,39 € vyjde na štrúdľu. Originál stála 1,50 €, ale pani bola zlatá a dala mi zľavu. Zajtra už fakt musím do bankomatu 😀
P.S.2: Týmto nechcem dávať návod ako systém láskavosť druhých. Veď ako sa vraví, karma je zdarma.