Takýto článok som tu už mal (a spätne by som ho nepublikoval). Písal som ho v čase kedy som bol ešte vyhoretý. Myslel som si, že už je všetko ok. Nebolo. Možno by si vtedy stačilo prečítať o syndróme vyhorenia z Wikipedie.

Tento článok je môj veľmi osobný zápisok z nepríjemnej éry života a zároveň týmto chcem dať kontext k ďalším zápiskom ako si budujem self a time management..

Vyhorenie je teda dôsledok nerovnováhy medzi profesijným očakávaním a profesijnou realitou, medzi ideálmi a skutočnosťou.

Wikipedia

Freelance

Vlastne ani neviem poriadne, kedy to začalo. Myslím, že ešte v čase feelancovania. Pracoval som za nízku hodinovku. Bral si veľa práce. Nevedel som ako ju plánovať. Moje časové odhady boli mizerné. A s tým šla dolu už aj tak nízka hodinovka.

Predo mnou stál jeden veľký deadline. Pracoval som od rána do noci. Vyzeralo to, že to nestihnem. Sedával som pri svetle žiarovky a na pozadí počúval Garyho Vee o jeho „hustle“ nastavení. V poslednú noc pred odovzdaním som chcel so všetkým skončiť. Hneval som sa na seba, ale nevidel z toho východisko. Všetko len preto, aby som bol schopný zarobiť na svoje životné náklady a odvody. Nad ránom bolo všetko hotové a ja som zaspával nespokojný.

Vykúpenie v ZOOTe

Kúsok na to som začal feelancovať pre ZOOT (fulltime). Zatiaľ som si ponechal som si aj menších klientov. Ale tí veľmi rýchlo ubúdali. Večer mi už nezostávala energia, aby som sa tým úlohám naplno venoval. Nestíhal som deadliny a to ma hnevalo. ZOOT ma však bavil. Namotal som sa tam na marketingový tool Exponea. Rýchlo som sa učil a začínal mať väčšie ambície.

S klientmi sme sa rozišli a po roku a pol som začal pociťovať nechuť k práci a prokrastinovať aj v ZOOTe. Prišla potreba sa niekam posunúť, ale vrámci firmy sa nedalo. Miesto práce som radšej klikal online hry. Po práci som sa cítil vyčerpaný a čas som na sociálnych sieťach či pozeral videá. To mi na spokojnosti nepridávalo. Nakoniec som rozhodol odísť.

Oranžová budúcnosť

V tom čase mi ponúkli nové miesto. V novej firme. Bola to zmena, ktorú som potreboval. A s ňou prišiel aj pocit straty slobody – pípanie sa kartičkou, nemožnosť si vybrať značku počítača, sledovanie „timesheetu“ (či som už v práci strávil 8,5 hodiny), nosenie potvrdení od lekára (dokonca aj o pohrebe v rodine) a birokracia na každom rohu. Aj keď od prvého momentu plne rozumiem, prečo takto procesy v Orange-i vyzerajú, nebol som na „pocit nedôvery“ zvyknutý.

Práce bolo toľko, že som často nevedel čo skôr. Začal som robiť všetko pre to, aby som sa jej vyhol. Boli dni, kedy som okrem mailu-dvoch neurobil nič iné. Vrátil som sa k online hrám a čas trávil bavením sa s kolegami. Do svojich úloh som sa pustil až keď to bolo naozaj treba. Prišli aj zdravotné problémy a s nimi som prišiel o slepák :-/ (Keď som si teraz čítam symtomy vyhorenia, tak to mohlo byť kvôli tomu.)

Keď som chcel niečo dobrovoľne urobiť, nedalo sa mi. Cítil som k práci silnú nechuť a neskôr to bola až nepríjemná bolesť hlavy pri snahe sa sústrediť.

Zlom nastal zo dňa na deň

Bolo to po novoročnej dovolenke. Tá trvala 2 týždne a z toho týždeň som s kamošmi cestoval. Počas toho obdobia som zabudol na všetko čo som na Slovensku nechal. Jediné čo sme riešil bolo – ako sa dostať z jedného miesta na druhé, čo budeme jesť a zvyšok som si užíval izraelsko-jordánsku kultúru. To, že som z hlavy pustil všetko ostatné som si uvedomil až v lietadle cestou s5. Čítať knihu Tima Ferrisa a uvažoval ako by som chcel ďalej fungovať. Silné bolesti hlavy úplne zmizli a znovu som sa dokázal sústrediť.

Bál som sa, či sa to nevráti. Preto som začínal s prácou opatrne. Napriek tomu som za deň postíhal viac ako pred tým za celý týždeň. Od nového roku si veľa čítam o produktivite, učím sa prioritizovať a pracovať so svojou obmedzenou dávkou energie. Postupne chcem napísať viac o tom, čo som sa naučil a čo na mňa funguje.

Btw. pocit vyhorenia sa mi v júly znovu vrátil. Už som vedel, že potrebujem dovolenku. Tak som si doprial celý týždeň aj s detoxom od sociálnych sietí a po návrate som znovu prehodnotil svoje fungovnaie a aktuálnu spokojnosť s ním. Svoje telo poznám